Rybín Miloslav

Dátum narodenia 13.10.1926 v Partizánskej (Nemeckej Ľupči)

Dátum úmrtia: 11. 1995

Narodil sa v rodine miestneho holiča. Otec pochádzal z Čiech z obce Břistvý (okres Jičín) a do Ľupče sa priženil do Obrcianov a jeho manželkou sa stala Elena. Mladý Miloslav vychodil v rodnej obci ľudovú školu a v Liptovskom Mikuláši meštiansku školu, z ktorej ho vylúčili za Slovenského štátu kvôli príslušnosti otca k českej národnosti. U otca sa vyučil za holiča a aj tu pracoval až do roku 1958. Neskôr popri remesle pracoval na Pošte v Partizánskej Ľupči a od roku 1966 až do odchodu do invalidného dôchodku pracoval ako vedúci Pošty v Demänovskej Doline.

Venoval sa a vynikol v oblasti, ktorá sama o sebe je málo známa verejnosti, venoval sa medzinárodnému jazyku esperanto. S esperantom ho zoznámil jeho otec. Aktívne sa mu venoval od roku 1946. Začal samoštúdiom a korešpondenciou so zahraničím. Jeho partnermi boli esperanti v 43 krajinách sveta. Od roku 1947 bol členom Slovenskej esperantskej spoločnosti a Svetovej organizácie esperantistov (UEA). V tomto období sa usilovne vzdelával v jazyku. Päť rokov za sebou bol účastníkom Letnej školy esperanta v Doskách pri Máchovom jazere. Ďalšie jazykové kurzy absolvoval v Liptovskom Mikuláši, v Žamroviciach a v Lančove. Vyučoval na Slovensku (Liptovský Mikuláš, Jasov, Dedinky, Poprad, Liptovský Hrádok a Dudince), v Čechách (Lančov) a v zahraničí (Sofia – Bulharsko, Balatonfuredgy – Maďarsko). Počas letných škôl prešlo jeho konkurzom viac ako 600 študentov z 22 národností. Bol priekopníkom modernej vyučovacej metódy, ktorá je založená na okamžitom používaní esperanta bez pomoci národných jazykov.

Miloslav Rybín vynikol aj ako organizátor esperantského hnutia na Slovensku. Patril k spoluzakladateľom Esperantského klubu v Liptovskom Mikuláš v roku 1964 a zakladal Liptovský esperantský klub v roku 1993. Patril k vedúcim osobnostiam, ktoré v roku 1969 založili Asociáciu esperantistov v SSR. V organizácii zastával viaceré významné funkcie vrátane predsedu revíznej a kontrolnej komisie. Bol členom skúšobnej komisie Zväzu esperantistov. Za svoju činnosť v esperantskom hnutí bol viackrát vyznamenaný národnými asociáciami, ale aj medzinárodnými organizáciami. V roku 1989 ho minister kultúry SR vyznamenal titulom „Vzorný pracovník kultúry“.

V roku 1982 prežil mozgovú príhodu. Po nej zabudol čítať, písať a hovoriť. Vďaka pevnej vôli dokázal po dvoch týždňoch komunikovať práve v esperante a za krátky čas úplne zvíťazil nad chorobou. V neskorších rokoch mu veľké problémy spôsobovala cukrovka, ktorá bola príčinou aj jeho úmrtia v novembri 1995.

Miloslav Rybín bol všestrannou osobnosťou, ktorej neboli cudzie veci verejné. Ako mladý človek veľmi aktívne pracoval v rodnej obci v telovýchove a amatérskom divadle. Bol funkcionárom  zväzov mládeže. Určitý čas bol spoluredaktorom vtedajších obecných novín v Partizánskej Ľupči „Ľupčiansky priekopník“. To sú aktivity, ktoré čakajú na spracovanie. K nim treba pripočítať bohatú publicistickú a propagačnú činnosť. V archíve Liptovského esperantského klubu sa nachádzajú písomné a trojrozmerné dokumenty hovoriace o živote a práci tohto jedinečného človeka, ktorý vynikal svojou pracovitosťou a ohromnou dávkou tolerancie. Bezpochyby pre tieto vlastnosti bol obľúbený nielen v rodnom Liptove a na Slovensku, ale aj široko – ďaleko v zahraničí. Právom môže byť Partizánska Ľupča hrdá na tohto svojho rodáka.

Miloš - náš "LIANKO", chýbaš nám, v tomto zložitom živote! Bol si človekom, ktorý nikdy v živote nezúfal, nikoho nenávidel, s nikým sa nevadil, uctil si každého a všetko zlo a trápenie dokázal celkom prirodzene obrátiť  „na srandu“. Bol si totiž milý holič, herec veselých kabaretov, šachista, esperantista a hlavne „srandista“. Neraz sme sa spolu snažili rozosmiať utrápených ľudí našej Ľupče. Aj rodina Hrdinovcov si na Teba musí v dobrom spomínať. Veď sme u nich spolu a v dobrej vôli, bez pálenky, prežili nejedno nedeľňajšie odpoludnie. Starí páni vtedajšej Ľupče i mládenci na Tvoju holičskú prácu  nemôžu povedať ani jedno krivô slovo... Ja na Teba nezabúdam  a mám Ťa vo svojej starej 79 ročnej pamäti ako dobrého, milého a veselého priateľa, ktorý si zaslúži našu pozornosť a trvalé spomienky.“                   

Jano Topercer starší