Odpustová slávnosť na Magurke

V nedeľu 2.10.2011 bola na Magurke Mariánska púť veriacich zo širokého okolia od Liptovského Hrádku až po Liptovské Revúce. VONKAJŠÍ POHĽAD – krásne počasie, teplo, prekrásna jesenná príroda a panoráma Nízkych Tatier i hlavne množstvo pútnikov.

Už od skorého rána bol okolo kostolíka pohyb miestnych hasičov na čele s pánom Celestínom Vajdom. Treba ich pochváliť, že každoročne s veľkou profesionalitou sa postarajú o zaparkovanie áut a bezpečnú premávku. Ináč by nastal chaos a ľudia, ktorí tam prišli, by mali problém so zaparkovaním... Patrí im moja úprimná vďaka, pretože z ich strany je to obeta a veľká ochota pomôcť. Tiež bolo potrebné upraviť okolie kostola , pokosiť a vyhrabať trávu. O to sa postaral pán Stanislav Lupták so svojou čatou. Aj im patrí pochvala. A moja úprimná vďaka.

NAVONOK sa tu každoročne zídu pútnici, o jedenástej hodine sa začala svätá omša zo sviatku Ružencovej Panny Márie, ktorú celebroval Vdp. Martin Mojžiš, sprievodca pútnikov v Svätej zemi v Palestíne(už 20 rokov). V kázni povzbudil pútnikov k modlitbe posvätného ruženca. Odpustová slávnosť skončila poďakovaním miestneho správcu farnosti v Partizánskej Ľupči pútnikom za ich účasť a s prianím všetkého dobrého. Aby si z Magurky odniesli do života hlavne vnútorné dary, ktoré im dáva Boh a to sú BOŽÍ POKOJ a DUŠEVNÁ RADOSŤ.

VNÚTORNÝ POHĽAD: Prečo veriaci prichádzajú na Magurku?

Lebo človek túži po hodnotách, ktoré nevidí očami. Sú to hodnoty, ktoré dáva Boh a my ich môžeme zažívať. Sú to dary, ktoré napĺňajú vnútornou radosťou našu dušu. Tam sa dejú veci, ktoré očami nevidíme. Štyria kňazi spovedali pútnikov, mnohí sa potrebujú vyžalovať zo svojich trápení , hľadajú posilu pre život, ktorý často nie je ľahký.

Príklad : Asi pred 2 rokmi prišiel na Magurku pútnik s ťažkou rakovinou. Mal zhubný nádor , myslel si, že už zomrie a z choroby sa nedostane. Ten istý pútnik sa toho roku prišiel poďakovať na Magurku Panne Márii za uzdravenie. Podstúpil ťažkú operáciu, prešiel chemoterapiou, bol na hranici smrti, veľa si vytrpel a zrazu choroba akoby zázrakom odišla. Bol veľmi šťastný a povedal :“ Prišiel som na Magurku , aby som sa poďakoval Panne Márii, ku ktorej som sa denne modlil za zdravie a život. Boli to pre mňa ťažké až beznádejné dni, ale znova zasvietilo slnko v mojom živote a ja sa tiež môžem z toho každé ráno tešiť. Každé ráno je pre mňa novým zázrakom.“ –/ toľko pútnik/.

Áno Boh je tu a pomáha ľuďom, ktorí ho o to v modlitbe prosia, nezúfajú, ale dúfajú, veria a vytrvalo sa modlia. Keď ide o život, ide o všetko. V našom živote sa dejú veci, ktoré sú našim očiam neviditeľné. Túto púť veriaci na Magurke sme mohli vnímať dvojako.

Vonkajším i vnútorným pohľadom.

Navonok bol nádherný slnečný deň, bolo tam veľa ľudí, po svätej omši sa na dvore pána Weisa podával guľáš , ktorý každoročne pripravujú starostovia z okolitých obcí , za čo im patrí úprimné poďakovanie. Všetci sme sa mohli tešiť z výletu do hôr...

Ale túto púť sme mohli vnímať aj vnútorne, tešiť sa z Božích darov, z krásy našej nesmrteľnej duše, z Božej lásky a nádherného spoločenstva Božích detí. A všetci sme mohli odísť z Magurky vnútorne posilnení a plní duševnej sily a chuti do života.

Zdá sa, že BOŽIE VECI majú svoje pokračovanie...

Spracoval vdp. Michal Regec – správca farnosti