100. výročie tragickej smrti generála Dr. Milana Rastislava Štefánika

V nedeľu 12. mája tohto roku sa v evanjelickom a. v. chráme Božom v Partizánskej Ľupči konali spomienkové Služby Božie pri 100. výročí smrti najväčšieho Slováka – evanjelika, generála Dr. Milana Rastislava Štefánika. Pri tejto príležitosti do našej obce a evanjelického a. v. cirkevného zboru v Partizánskej Ľupči zavítal najvyšší predstaviteľ Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku dôstojný pán generálny biskup Mgr. Ivan Eľko s manželkou.

Pán biskup do našej obci prišiel už v sobotu večer a ubytovaný bol v evanjelickom penzióne – Lutherov dom. Miestny veriaci vítali pána biskupa slávnostným zvonením a mnohými prejavmi úcty a radosti. V nedeľu ráno si pán biskup prezrel kostol, faru i farský dvor a vyslovil veľkú vďačnosť nad húževnatosťou, ochotou i obetavosťou členov cirkevného zboru, ktorí so svojim duchovným pastierom Mgr. Jánom Molčanom v priebehu posledných 10 rokov zrekonštruovali a zveľadili všetky už takmer chátrajúce budovy cirkevného zboru.

Spomienkové Služby Božie v evanjelickom chráme Božom sa začali o desiatej hodine. Dojímavý bol pohľad na zaplnený chrám Boží a oltár, pri ktorom držali čestnú stráž naši ľupčianski hasiči. Liturgiou v oltári slúžili miestny zborový pán farár a dôstojný pán biskup, ktorý poslúžil aj slávnostnou zvesťou Slova Božieho. V rámci spomienkových Služieb Božích so svojim programom vystúpili deti z detskej besiedky a naše dievčatá. Prierez života generála Dr. Milana Rastislava Štefánika vo svojom príhovore priblížil pán starosta obce Partizánska Ľupča Bc. Ladislav Balážec. Miestny zborový pán farár Mgr. Ján Molčan v mene evanjelického cirkevného zboru poďakoval za návštevu dôstojnému pánovi biskupovi a jeho manželke, taktiež pozdravil návštevu Slovákov z Báčskeho Petrovca v Srbsku a slová vďaky za príkladnú spoluprácu cirkvi a obce vyslovil všetkým zamestnancom obecného úradu v Partizánskej Ľupči ako aj miestnemu dobrovoľnému hasičskému zboru.

Po skončení Služieb Božích sa slávnostné zhromaždenie z chrámu Božieho za hlaholu zvonov presunulo k pamätníku I. svetovej vojny, ktorý stojí na mieste bývalého, dreveného, tolerančného kostola, kde bola pánom starostom obce a dôstojným pánom generálnym biskupom slávnostne odhalená nová busta generála Dr. Milana Rastislava Štefánika. Apoštolským požehnaním a spievaním hymnickej piesne „Kto za pravdu horí“ bola slávnosť ukončená.

Po slávnostnom obede, ktorý sa pre pozvaných hostí konal v Evanjelickom penzióne – Lutherovom dome, dôstojného pána generálneho biskupa s manželkou a miestneho pána farára prijal na obecnom úrade pán starosta obce, kde bol vykonaný aj slávnostný zápis do obecnej kroniky.

Evanjelický a. v. cirkevný zbor a Obec Partizánska Ľupča si touto dôstojnou spomienkou uctili a pripomenuli život, dielo a stále aktuálny odkaz najväčšieho Slováka, syna evanjelického kňaza, generála, Dr. Milana Rastislava Štefánika.

Ján Molčan, zborový farár

Generál Dr. Milan Rastislav Štefánik

Dovoľte mi prosím, aby som sa vyjadril pár slovami k osobnosti generála Milana Rastislava Štefánika, mimoriadne významnej osobnosti slovenského národa.

Generál Milan Rastislav Štefánik sa narodil na evanjelickej fare, v prostredí lásky, tolerancie a dobrého slova 21. júla 1880 v Košariskách, ako šieste dieťa miestneho evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny, rodenej Jurenkovej. Prvé vedomosti začal nasávať už vo svojom útlom veku v prostredí domova, kde mal jeho otec, evanjelický farár veľkú knižnicu. Základné vzdelanie získal v rodnej obci, neskôr študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave a v Šoproni. Po maturite na lýceu v r. 1898 odišiel do Prahy študovať stavebné inžinierstvo na České vysoké učení technické. Po dvoch rokoch prechádza na Filozofickú fakultu UK a venuje sa štúdiu matematiky a hvezdárstva. Okrem odborných astronomických prednášok ho zaujali aj prednášky prof. T. G. Masaryka z filozofie, tu sa tvorili základy ich budúcej politickej spolupráce. Štúdiá v Prahe skončil v roku 1904, keď bol promovaný za doktora filozofie. Po štúdiách odišiel do Paríža, kde pracoval ako asistent u astrofyzika J. Janssena, riaditeľa observatória v Meudone. Tu sa veľmi rýchlo dostal do povedomia parížskeho vedeckého sveta. Napísal množstvo významných vedeckých prác, za čo dostal rôzne vyznamenania od francúzskeho národa. V nasledujúcich rokoch robil astrologické výskumy na celom svete. V čase prvej svetovej vojny bojoval na strane francúzskej armády. Keď sa chýlila ku koncu a politici zakresľovali na mapy nové štáty, Štefánik bol vo svojich myšlienkach o sto rokov vpredu. Predpokladal, že dôjde k zblíženiu národov na princípe kultúrno-náboženskom. Toto dianie označoval slovom „europeizácia“. Veril, že sa tak stane silou ducha, na princípe lásky, pravdy a ľudskej dôstojnosti, nie na princípe materiálnom. Štefánika však netreba heroizovať a robiť z neho legendárnu bytosť. On totiž taký naozaj bol. Len málokto bol tak bytostne slovenský, československý a zároveň európsky, svetovo rozhľadený a uznávaný ako on. Slobodná budúcnosť Slovenska a jeho ľudu bola základnou ideou jeho konania, predovšetkým politického. Vlastenec Štefánik pochopil, že je potrebné spojiť budúci osud slovenského národa s osudom bratského českého národa. Pevne veril svojmu videniu pravdy, cez ňu v našu lepšiu budúcnosť a samourčenie Slovákov a vedel, že pre to treba veľa obetovať. Milan Rastislav Štefánik – osobnosť, ktorej význam nespočíva iba v rozhodujúcom podiely na založení prvého slobodného spoločného štátu Čechov a Slovákov. Je aj prvý zo svojho národa, ktorý obdivuhodnou diplomaciou vplýval na európsku politiku. S myšlienkami, názormi a činmi ho môžeme dnes vnímať ako prvého „Európana“. Počas vyjednávania s talianskym premiérom Orlandom v lete roku 1918, zazneli na Štefánikovu adresu tieto slová: ,,V tejto dobe som bol prvým talianskym ministrom na čele veľkého štátu s 36 miliónmi obyvateľov. Všetko to sú slobodní ľudia. Predo mnou stojí utečenec, tulák bez pôdy, bez bydliska. V tomto momente som pocítil, že môj rozum sa s úctou ukláňa pred týmto mužom, ktorý vyžaroval tak obrovskú duševnú silu, tú najsilnejšiu, aká na tomto svete môže byť, silu ideí.“

Milan Rastislav Štefánik bol mužom mnohých tvárí. Astronóm, politik, generál, fotograf, letec... Spolu s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom bol kľúčovou osobou pri založení ČSR. Po vzniku ČSR povedal: „Teda Česi a Slováci sú konečne slobodní. Som spokojný sám so sebou. Mohol by som pokojne zomrieť.“ Svoj oslobodený národ i rodnú zem už neobjal živý – po páde lietadla tragicky zahynul neďaleko Bratislavy.

Je nevyhnutné, aby život tohto politika, vedca, diplomata a generála, ako aj duchovne bohatého človeka, ostal pre nás trvalou inšpiráciou. Štefánikove úspechy, ktoré prekročili hranice našej domoviny, našej vlasti, sú cenným dedičstvom nielen pre Slovákov, ale aj pre ostatné národy Európy a sveta.

Na záver si dovolím citovať jeden z mnohých citátov Generála Milana Rastislava Štefánika, ktorý mi najviac utkvel v pamäti. „Poctivosť nie je slovo, to je logický dôsledok života“. L.B