Partizánska Ľupča
Partizánska Ľupča

Evanjelická farnosť

História Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Partizánskej Ľupči

 

Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Partizánskej Ľupči patrí medzi najstaršie cirkevné zbory nielen na území Liptova a Oravy, ale aj celého Slovenska. Revolučné myšlienky Lutherovej reformácie, ktorá sa začala 31. októbra v roku 1517 v Nemecku sa zakrátko dostali aj na Liptov, do kráľovského mestečka Nemecká Ľupča. Dôvodom, je historická skutočnosť, že Ľupču založili v 13. storočí nemeckí kolonisti, ktorí naďalej udržiavali styky so svojou starou vlasťou. Mladí bohoslovci z Nemeckej Ľupče, ktorí sa pripravovali na kňazské povolanie študovali teológiu v Nemeckých mestách. Možno predpokladať, že to boli práve oni, ktorí z Nemecka na Liptov priniesli Lutherové myšlienky reformácie. Ďalšiu úlohu tu zohrala skutočnosť, že v rokoch 1431 - 1434 bolo v Liptove, ale najmä na Likavskom hrade husitské vojsko. Vplyvom husitskej  posádky sa učenie predreformátora majstra Jána Husa dostalo medzi ľud Liptova, zvlášť do Nemeckej Ľupče, ktorá bola v tom čase významným baníckym a kráľovským mestom.  Lutherová reformácia tak našla v Ľupči vhodnú pôdu na jej prijatie.

Podľa starého rukopisu Diarium Puchalianum už v roku 1525 boli obyvatelia Nemeckej Ľupče luteráni a v obidvoch mestských chrámoch, malom špitálskom pri cmiteri /kostôlok/ a veľkom sv. Matúša na námestí, sa Večera Pánova prisluhovala pod "obojím". V tom istom roku začali evanjelici stavať mestskú vežu pri kostole na námestí. Najväčšiu pomoc poskytol a murárov vyplatil ctihodný muž Gašpar Štítnický, ktorý bol v tom čase ľupčianským farárom. Gašpar Štítnický bol pravdepodobne vysvätením katolíckym kňazom, keďže v Ľupči pôsobil ešte pred reformáciou a obnovené Lutherové učenie si osvojil a prijal za svoje. Zaujímavá je skutočnosť, že v slávnom gemerskom mestečku Štítnik sa nachádza veža miestnej evanjelickej "katedrály", ktorá je veľmi totožná s ľupčianskou vežou. dokonca aj hlavné oltáre obidvoch kostolov ľupčianskeho a štítnického nesú rovnaký motív a ním je Narodenie Krista Pána. Z toho vyplýva domnienka, či farár Gašpar nebol rodák zo Štítnika a práve miesto jeho rodiska nebolo súčasne aj jeho prímením, ako to v tom čase bolo u kňazov zvykom. Práve počas jeho pôsobenia v Ľupči sa začala stavať spomínaná mestská veža a došlo aj k prestavbe hlavného chrámu.

Podľa profesora Jamnického, za reformátora Nemeckej Lupče a za organizátora evanjelického cirkevného zboru možno považovať Štefana Špettingera. Podľa katolíckeho schematizmu od Némethyho bol Špettinger pre luteránsku herézu odsúdený na väzenie roku 1525. Na základe archívnych dokumentov mesta Banská Bystrica, profesor Karol Rozenauer píše, že: "V roku 1530 si mesto Banská Bystrica povolalo Špettingera za hlavného farára. Tento bol dovtedy farárom Nemecko Lupčianskym a predtým farárom v Krakove."

V liste, ktorý Špettinger písal 15. apríla 1530 z Nemeckej Lupče pred svojím nastúpením do Banskej Bystrice uvádza: "že bol s viacerými evanjelickými kňazmi obžalovaný a predvolaný do Ostihomu, kde boli uväznení. Palatín Stefan Verboczy ich chcel popraviť, pretože sa Lupčania prihlásili medzi prvými ku Lutherovej reformácii." Postupne sa k reformácii pridali všetky obce Liptova, ako je to konštatované v zápisnici z kanonickej vizitácie Nemeckej Ľupče evanjelickým superintendentom  /biskupom/ Joachimom Kalinkom. "V Lupči sa evanjelické bohoslužby odbavovali v jestvujúcich dvoch kostoloch - veľkom na námestí a v malom kostôlku pri cintoríne."

V čase vizitácie, okrem Sliača a Svätej Mary, bol celý Liptov evanjelický. Od 16. storočia v Ľupči pôsobila významná evanjelická latinská škola. Avšak tak ako aj celé vtedajšie Uhorsko, aj Nemeckú Ľupču postihla násilná rekatolizácia. Obyvatelia pod hrozbou smrti museli násilne konvertovať do katolíckej cirkvi.

V roku 1709 boli evanjelikom obidva kostoly a fara násilne odobraté, evanjelickí kňazi boli z Ľupče vyhnaní a cirkevný zbor na vyše 70 rokov zanikol. V r. 1693 – 1783 patrila Nemecká Ľupča k artikulárnemu zboru v Paludzi. Medzitým v rokoch 1704 – 1709 účinkoval v Ľupči evanjelický farár Ondrej Ždánsky.

Drevený tolerančný chrám Boží

Evanjelický a. v. cirkevný zbor sa obnovil po tolerančnom patente vydaným cisárom Jozefom II. v roku 1782 a hneď na jar v roku 1783 za účinkovania kňaza Pavla Šramku sa veriaci pustili do stavby dreveného kostola, ktorý bol za neuveriteľných 5 mesiacov dokončený a na sviatok evanjelistu sv. Matúša 21. septembra 1783 posvätený. Murárske práce na stavbe viedol Ján Habovský, murársky majster z Oravskej stolice. V roku 1856 bol chrám zrekonštruovaný po veľkom poškodení požiarom mesta 28. apríla 1856.

V roku 1858 bol umiestnený v opravenom kostole organ vyhotovený viedenským majstrom Deutschmannom. Jednalo sa o veľký drevený chrám a základy tohto chrámu sú ešte aj dnes viditeľné na tomto mieste, na pravom brehu potoka Ľupčianky, medzi terajším chrámom a farou. Tento chrám slúžil veriacim do roku 1885, kedy pri veľkom požiari Ľupče vyhorel. Z tohto chrámu sa podarilo zachrániť vzácne drevené, pozlátene plastiky Mojžiša a Árona, oltárny obraz „Ukrižovanie Krista Pána“, ktorý je umiestnený v oltári terajšieho evanjelického kostola a 2 veľké dvojramenné kríže, z ktorých jeden tvorí pamätník 490. výročia Reformácie Partizánskej /Nemeckej/ Ľupče umiestnený pred historickou budovou evanjelickej fary.

Neoklasicistický chrám Boží

Ešte v roku 1880 sa cirkevný zbor rozhodol pustiť do stavby nového, terajšieho, monumentálneho chrámu Božieho aj s vežou.

Plány na tento chrám vypracoval a celú staviteľskú prácu viedol staviteľ Félix Bulla z Dolného Kubína. Pre náročnosť stavby a nedostatok financií stavbu chrámu niekoľkokrát prerušili. Celkove sa tento Boží chrám aj s vežou staval 7 rokov a náklady na stavbu činili 25 000 zlatých. Dokončený a posvätený bol v nedeľu, po Matúšovi, dňa 25. septembra v roku 1887.

Zo starého chrámu, ktorý medzičasom vyhorel bol do nového kostola prenesený a do oltára osadený vzácny oltárny obraz „Ukrižovanie Krista Pána“. Jedná sa o výnimočné oltárne zobrazenie Veľkého piatku s hlbokým dogmatickým rozmerom dvoch evanjelických sviatostí, Krstu Svätého a  svätej Večere Pánovej.  

V roku 1937 na pamiatku polstoročnice chrámu boli pre kostol uliate 3 veľké "Lutherové zvony", ktorých hlahol nám znie až do dnešných dní. Za zaujímavosť stojí zmienka, že v cirkevnom zbore za až doposiaľ zachoval zvyk slávnostného zvonenia na pamiatku Reformácie. Každý rok 31. októbra, v tento pre evanjelikov významný deň zvonia všetky zvony nášho chrámu počas celej jednej hodiny a to ráno od piatej do šiestej hodiny. Evanjelické rodiny počas zvonenia zapaľujú v oknách svojich domov sviečky a konajú sa domáce pobožnosti.

Evanjelická fara

Historická budova evanjelickej fary je zo 16,-teho storočia. Do roku 1785 v nej bývala rodina Rumanová. Až v roku 1785 bol dom Márie Rumanovej odkúpený na faru. Za zmienku stojí skutočnosť, že práve na tejto fare do roku 1643 bývala vdova po našom veľkom martýrovi, skladateľovi duchovných piesni a autorovi Citari Sanctorum Jurajovi Tranovskom. Fara bola generálne opravená v roku 2009 a 2010.

Vývoz odpadu

Po Ut St Št Pi So Ne
26
27
28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11
12 13
14 15 16 17
18
19 20 21 22 23 24
25
26 27 28 29 30 31

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.
Voľne k stiahnutiu:

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Aktuálne počasie

dnes, utorok 19. 3. 2024
oblačno 4 °C -3 °C
streda 20. 3. oblačno 9/-2 °C
štvrtok 21. 3. slabý dážď 10/1 °C
piatok 22. 3. slabý dážď 9/3 °C

Facebook

Virtuálna prehliadka interéru kostolov v obci:

 

Univerzálny prekladač

Preklad (translations)

Czech English French German Hungarian Italian Polish Russian Slovak Spanish