Obec Partizánska Ľupča
Partizánska Ľupča č. 417
032 15 Partizánska Ľupča
História
Traduje sa, že v roku 1241 tiahli aj cez Liptov Tatári, ktorí ničili všetko, čo im prišlo do cesty. V tom čase si Ľupčania údajne postavili svoje obydlia ďalej od cesty na kraji hory. Táto lokalita sa dodnes volá Biela Ľupča.
Prvá písomná zmienka o Ľupči je z roku 1252 v rámci vymedzenia majetku Sliačov, ktorý král' Belo IV. daroval kláštoru premonštrátov v Turci. V druhej polovici 13. storočia sa v Ľupči so súhlasom panovníka usadzovali nemeckí osadníci, ktorých sem prilákali bohaté ložiská zlata a striebra.
Prvé mestské výsady dostala Ľupča v roku 1270. (Listina kráľa Bela IV. z 5. apríla 1263 sa považuje za falzum zo 14. alebo 15. storočia.) Král' Štefan V. udelil tunajším obyvateľom právo slobodnej voľby richtára so súdnou právomocou, potvrdil im právo rybolovu, ktoré získali od jeho otca (týmto Ľupčanov zvýhodnil od ostatných obyvateľov Liptova, ktorí nesmeli loviť ryby vo Váhu, Revúcej, Ľupčianke a Sestrči), udelil im právo slobodne ryžovať a dolovať drahé kovy, oslobodil ich od mýta v celom Uhorsku, povolil im trhové právo podľa vzoru Krupiny a Banskej Štiavnice a určil im niektoré cirkevné práva a povinnosti. Hoci saských kolonistov prišlo do Ľupče len 14 či 16 mali spočiatku vedúce postavenie v mestskej rade. Možno preto bol názov mestečka, ktorý v prvých listinách znel: Ľupča v Liptove (villa Lypche, Lips in Liptouia), od roku 1390 do roku 1946 zmenený na Nemeckú Ľupču (Deutsche Lipsche).
Pôvodne najstaršie banícke mesto Liptova leží na nive potoka Ľupčianka pod severnými úpätiami Nízkych Tatier, 15 km východne od Ružomberka a 20 km západne od Liptovského Mikuláša. Dobrá prístupnosť je aj od severo-južného prepojenia Poľsko - Maďarsko z Liptovskej Osady cez Liptovskú Lúžnu a zo severu od 3 km vzdialenej diaľnice D1. V blízkosti obce Partizánska Ľupča sa nachádzajú aj termálne kúpaliská v Bešeňovej (3 km) a vodná nádrž Liptovská Mara (6 km). Súčasťou obce sú aj osady Magurka a Železnô, ležiace v lone masívu Nízkych Tatier.