Johana Lehotská rod. Vyšná

Narodila sa 12.12.1810 v Nemeckej (teraz Partizánskej) Ľupči. Pochádzala z remeselníckej rodiny. Písala sa aj Lehocká alebo Lehotzká.

V roku 1829 prišiel do Nemeckej Ľupče evanjelický farár, národovec a kultúrny pracovník z Liptovského Trnovca, Ján Lehotský. Bolo to obdobie živelných katastrof: požiare, povodne, cholera. Mladý kňaz si tu našiel nevestu. Oženil sa 5.10.1830 s Johanou Vyšnou, najmladšou dcérou Imricha Vyšného, ktorý bol v tom období richtárom Nemeckej Ľupče. Mladí manželia žili v Trnovci.

Johana Lehotská rod. Vyšná bola jednou z prvých poetiek v Liptove. Nemala síce vyššie vzdelanie, jej básne nehovoria o mimoriadnom básnickom nadaní, ale svedčia o peknoduchej a jemnocitnej žene, ktorá túžila pomôcť svojmu ľudu. Po vzore štúrovcov prijala spisovateľský pseudonym MILOSLAVA. Svojim národným povedomím a horlivosťou vzbudzovala obdiv Ľ. Štúra, J.M. Hurbana, bratov Hroboňovcov, J. Francisciho, M. Dohnányho a i. Písala si s Bohuslavou Rajskou, neskoršou manželkou českého básnika F.L. Čelakovského.

Dve z jej básní PODKŘIVÁNSKY VLASTENEC a SLOVENKA vyšli v Hurbanovom almanachu Nitra v češtine r. 1842, rok pred uzákonením slovenčiny. V nasledujúcom ročníku Nitry uverejnil Hurban Miloslavinu báseň HROB. Táto báseň sa stala prvou slovenskou básňou slovenskej poetky. Ďalšími básňami, ktoré cenzúra neprepustila do chystaného ročníka almanachu Nitra (1843) boli SEN, LÍPA. Lehotskej príspevky bolo podnetom k zapájaniu žien do štúrovského hnutia.

Keď bolo v r. 1848 zvolané do Liptovského Sv. Mikuláša národné zhromaždenie na podporu boja za práva Slovákov, mikulášski páni odopreli účastníkom zhromaždenia nocľah. Niektorí z nich sa vtedy odobrali do Liptovského Trnovca na faru Lehotských. Podľa všetkého tu boli vypracované body Memoranda, ktoré bolo 10.5.1848 prečítané v ondrašoveckých kúpeľoch. Bol to revolučný rok v celej Európe. Rakúsko – uhorská monarchia povstanie potlačila a medzi uväznenými vodcami bol aj evanjelický kňaz Lehotský. Jeho manželka Johana sa musela často skrývať pred prenasledovaním, čo podlomilo jej slabé zdravie a z matriky sa dozvedáme, že 19.12.1849 vo veku 39 rokov umrela.

Podľa vyjadrenia súčasníkov bola to žena, ktorá v ten čas bola výnimočným zjavom na Slovensku a o ktorej štúrovci vždy len s úctou hovorili. Jej dom sa stal strediskom nadchnutých mládencov a diev národa.