Zemiarová Marta

Dátum narodenia: 26. 12. 1928 v Budikovanoch, okres Rimavská Sobota

Narodila sa rodičom Jánovi a Júlii (rodená Fabová) Bornayovcom. Pochádza z dvojčiat. V roku 1948 ukončila štúdium na učiteľskej akadémii v Lučenci. Pôsobila v Šafárikove, Tornali  na strednej škole a vo Zvolene na chlapčenskej strednej škole.

V roku 1951 sa vydala za Jána Zemiara, evanjelického farára. Narodili sa im dve deti, syn Bohuslav a dcéra Marta, ktoré s láskou vychovávali. Päť rokov žila na Vyšnej Pokoradzi, kde manžel pôsobil ako evanjelický farár. Na roky prežité na Pokoradzi nikdy nezabudla i keď tam žila krátko, jej priateľské a milé vzťahy ostali trvalé.

V roku 1960 bol manžel zvolený za duchovného pastiera v Partizánskej Ľupči v Liptove, kde pôsobil takmer 40 rokov. Od roku 1962-1998 pôsobila ako kantorka v zbore. Spolu s manželom sa venovala duchovnej práci, bola vernou jeho spolupracovníčkou. Nacvičovala spevokol, venovala sa deťom i mládeži. Tvorila a nacvičovala programy pri rôznych príležitostiach v kostole. Ako učiteľka sa znova prihlásila do učiteľských služieb na okresnom výbore pre školstvo v Liptovskom Mikuláši. Toto jej bolo odmietnuté, (taktiež aj v okrese Rimavská Sobota) z dôvodov, že bola manželkou kňaza a navštevovala služby Božie a pracovala ako kantorka. V roku 1965 nastalo pomalé politické uvoľňovanie, kedy dostala učiteľské miesto v Liskovej. Nebolo jej umožnené vtedy účinkovať v manželovom cirkevnom zbore. Až v roku 1968 bola preložená na Základnú školu do Partizánskej Ľupče. Milovala prácu v škole, deti a s vervou tvorila pre ne mnohé programy. Netrvalo dlho, našli sa závistlivci a udania na školstvo v Liptovskom Mikuláši. V roku 1973 bola predvolaná pred šesť člennú komisiu, pred súdruhov KS, ktorí mali pripravenú listinu na jej podpis. Ak podpíše, že viac nebude chodiť do kostola, ponechajú ju v učiteľských službách. Ak nie, musí zo služieb odísť. Nepodpísala, nevzdala sa, ale bola prepustená. Hľadala iné zamestnanie, ale nikde ju neprijali so známych dôvodov. Nakoniec dostala zamestnanie v bavlnárskych závodoch v Ružomberku. Prijatá bola do IV. pradiarne, ako administratívna pracovníčka. Veľmi ťažko opúšťala školu. Musela si zvykať na úplne iné, nové pracovné prostredie. I tam našla dobrý kolektív, priateľov a ocenenie svedomitej práce. Posledných 5 rokov pred dôchodkom bola preradená na odbyt ako účtovníčka.

Manželovi aj naďalej pomáhala v duchovnej práci. Mala poetické nadanie. Uverejňovala svoju tvorbu, básne v Evanjelickom posle, časopise Obzor Gemera ako i v podnikovom časopise Textilár. V cirkevnom zbore navštevovala mnohé rodiny. Na biblických hodinách čítala z duchovnej prózy. V obci pôsobila aktívne ako tajomníčka Slovenského červeného kríža dlhé roky. Rada pracovala i manuálne, v záhrade, či na poli. Milovala prírodu, kvety a faru - okná i dvor hýrili od jari do jesene rôznymi farbami. V roku 1998 keď jej manžel odišiel do dôchodku, presťahovali sa do Ružomberka. Ale v roku 2001 ju opustil. V súčasnej dobe sa teší  zo 6 vnúčat a 2 pravnúčat.